Iba pred pár dňami skončila významná celosvetová športová udalosť – XXVIII. Letné olympijské hry usporiadané gréckou metropolou. Medzinárodný terorizmus, napriek vopred avizovaným poplašným signálom, tentokrát neukázal svoju ničivú silu. Nepotvrdili sa tak rôzne katastrofické predpovede o tom, že al-Káida využije práve medzinárodné športové zápolenie na demonštrovanie svojej sily. Rovnako alibistické varovania vlád niektorých štátov, ktoré neodporúčali svojim obyvateľom cestovať do Grécka počas olympijských hier kvôli nedostatočným bezpečnostným opatreniam, boli zbytočné a vyvolali iba hnev na Peloponézskom polostrove. Pravdou ale je, že polícia ani špeciálne jednotky neboli dokonalé, keďže anglickému reportérovi, ktorý ich „testoval“, sa bez problémov podarilo dostať s taškou plnou imitácie výbušnín dokonca až do blízkosti Tonyho Blaira. Lenže, našťastie, aténska olympiáda nenasledovala svoju mníchovnskú predchodkyňu z roku 1972, ktorú tragicky poznačil útok palestínskeho komanda na izraelských športovcov.
Letné olympijské hry sa síce obišli bez teroristických útokov, ale o to viac šokovali títo šialenci svet svojou ďalšou akciou v meste Beslan v Severnom Osetsku. Čečenskí útočníci využili prvý deň školského roku nato, aby si v jednej zo škôl z vyše 350 detí, ich rodičov a učiteľov urobilo rukojemníkov vo svojom dlhodobom spore s ruskou vládou. Najsmutnejšie a pre mnohých absolútne nepochopiteľné ale je, že zo 17-tich teroristov s množstvom výbušnín upevnených na vlastnom tele, je možno väčšina žien.
Športový ošiaľ z olympiády už teda pominul, úspešné štáty veľkolepo uvítali svojich medailistov a každá krajina začína opäť žiť svojimi vlastnými problémami. Austrália, napríklad, sa práve s ukončením Hier dozvedela aj presný dátum svojich nadchádzajúcich volieb, a tak mohlo začať mediálne „pranie špinavej bielizne” medzi politickými konkurentmi. My, nezainteresovaní, môžme pokojne a bez emócií tipovať víťaza. Bude ním strana súčasného premiéra Johna Howarda (The Liberal Party of Australia), opozíciou označovaného za notorického klamára, najmä kvôli afére s deťmi nezákonných imigrantov? Alebo vyhrá strana mladšieho Marka Lathama (The Australian Labor Party), ktorého politická tvrdosť a vnútorná sila sú take “pevné”, že pri najmenšom verbálnom útoku na svoju osobu, či členov rodiny, má slzy v očiach a chvejúcim sa hlasom vysvetľuje na novinárskych tlačovkách vlastnú verziu medializovanej kauzy? Hoci, na druhej strane, on sám veľmi rád slovne atakuje politických konkurentov a pranieruje ich za neadekvátne správanie a činy.
Počkajme a uvidíme, komu teda austrálski voliči dajú 9. októbra svoj hlas.
-ff-