SNOWY MOUNTAINS
Posledné tri roky na Slovensku som počas Veľkej noci navštevoval s priateľmi Vysoké Tatry. Tento rok tomu tak nebolo, ale podarilo sa mi Robom a Janom vycestovať do austrálskych Snežných hôr. Vybrali sme sa v skoré piatkové ráno naprataným autom. Mali sme kompletnú výbavu pre kempovanie, už len zdolať tú dlhú cestu. Po austrálskych diaľniciach a najlepších úsekoch sa jazdí maximálnou rýchlosťou 110km/hod., tak si možno viete predstaviť, ako dlho sme išli do Thredba. Snowy mountains sa nachádzajú v Kosciuszko National Park, a práve tam nájdete aj najvyšší vrch Austrálie. Siaha do výšky 2.228 m nad morom, nazýva sa Mt. Kosciuszko.
Cestou sme sa zastavili aj v Canberre (hlavné mesto od roku 1908). Zotrvali sme v ňom iba hodinu, či dve. Bol to ozaj iba letmý pohľad na mesto. Nenájdete v ňom žiadne výškové budovy, mrakodrapy. Pre nás sa stala zaujímavou dominanta mesta - impozantná budova parlamentu. Cestou k nej sme mali možnosť z auta vidieť pamätník kapitána Cooka. Je to nádherná fontána uprostred Burley Griffinovho jazera kde voda strieka až do výšky 134 m. Urobili sme fotozábery parlamentu, niektoré bláznive nápady nám ale ochranka nedovolila uskutočniť. Potom už iba skok do auta a rýchlo k horám!
Do Thredba sme dorazili popoludní, rozložili stany a začali si užívať horský vzduch. Po zotmení sme sa navečerali a šli spať. Nasledujúci deň na nás čakala najvyššia hora svetadielu Austrália. Zobudili sme sa do „prekliate” studeného rána. Hoci som spal v spacáku a bol prikrytý aj paplónom, i tak mi bola neuveriteľná zima. Vonku sme videli dôkaz - vedro so zmrznutou vodou. Pomaly sme sa „odmrazili”, o siedmej hodine, keď na náš stan zasvietilo slniečko. Chalani vyrazili o dve hodiny skôr ako ja, pretože nechceli ísť lanovkou. Necítil som sa najlepšie, preto som sa rozhodol pre menej náročnú túru. Čítal som knihu v aute a sušil na slnku stany. Keď nastal môj čas, vyštartoval som kúpiť si lístok a vyviezol sa lanovkou hore. Nebol to vrchol Mt. Kosciuszka, k nemu nás čakala ešte 6.5 km dlhá cesta. Jano bol unavený z prudkého stúpania, ľutoval, že tiež nešiel lanovkou. Bolo to skutočne naročné.
Cesta od lanovky nie je vôbec namáhavá, aj malé deti ju zdolávajú bez problémov. Bolo to pre nás až smiešne, pretože niekoľko prvých kilometrov je trasa vydláždená, či položená sieťovina. To som potreboval! Netvrdím, žeby som nebol zvyknutý na tažšie túry z Tatier, iba som sa necítil fit. Okolie bolo nádherné. Tunajšie hory nie sú ako naše ostré končiare, štíty s neľahkým prístupom. Tu sú všetky zaoblené, jednoducho sa dá po nich liezť. Aj klíma je fajn.
Konečne na VRCHOLE! Fantastický výhľad na šíre okolie. Fotil som o dušu. Okrem úžasného pocitu, že som na najvyššom bode tohto kontinentu, ma upútali vrany. Zdá sa mi neobvyklé pre tieto vtáky, aby vysedávali v nadmorskej výške 2.200 m. Aj pekné kvietky tam kvitli, podobali sa náš európsky plesnivec. Dokonca sme sa stretli i s česky hovoriacimi turistami. Keď slnko pomaly sadlo na hory, bol najvyšší čas ísť späť. Ešte v ten večer sme sa premiestnili do rezervácie Tom Groggins, pár desiatok km od Thredba a potme rozložili stany.
V nedeľu ráno pršalo. Neskôr, keď sa vyčasilo, vybrali sme na prechádzku. Kemp obklopuje veľkú lúku a v jej strede oddychovalo asi štyridsať kengúr. Prerfektné! Divoké klokany! Prešli sme skoro celý okruh lúky a zrazu sa čosi udialo. Kengury sa rozskákali. Premiestňovali sa do buša, jedna za druhou. 15 m pred našimi očami! Úžas! Veľmi zaujímavé. Evokovalo to vo mne druhohory. Nazval by som to „staroveký pocit” ale sa mi nepodarilo zachytiť kamerou už žiadny záber lebo batérie po Kosciuszku boli úplne prázdne. No navždy sa mi vryl do pamäte spomenutý zážitok.
Tento deň sme iba relaxovali, pripravovali drevo na večerný oheň. Ráno zpakovali stany. Čakala nás nekonečná, 500 kilometrová cesta späť do Sydney a rušných ulíc veľkomesta.
Podrobnejšie informácie o navštívených miestach na www.thredbo.com.au a www.nationalparks.nsw.gov.au
-Milan Trnka-