je dôležitým aspektom dovozu i vývozu. Vidiecky priemysel bol vžitý už v dňoch prvého osídlenia, keď prvé španielske ovce merino boli privezené z južnej Afriky. Austrália je v súčasnosti hlavným svetovým producentom a vývozcom zvlášť jemnej vlny - merino. V minulosti premnoženie králikov prekážalo zvyšovaniu počtu oviec kvôli nedostatku krmiva na spasenej zemi. Aj keď zajace sprevádzali už prvé loďstvo, ktoré dorazilo do Austrálie v roku 1788, ich výskyt sa datuje až od roku 1859, keď na farmu Thomasa Austina blízko Geelongu vo Viktórii, boli privezené dva tucty divokých zajacov. V priebehu troch rokoch sa zajace premnožili a zaradili sa tak medzi najväčšie škodce. Následne sa zajačia populácia odhadovala na 500 miliónov , čo bolo takmer päťdesiatkrát viac než ľudská populácia v celej Austrálii. Až vírusová choroba myxomatosis, ktorá postihuje králikov, dokázala od roku 1936 efektívne kontrolovať populáciu na 20 rokov.
Austrália je známa aj chovom hovädzieho dobytka. Produkcia je zameraná predovšetkým na mäso a mlieko. Vedúcim štátom v tomto odvetví je Queensland.
Medzi dôležité pestované plodiny patrí pšenica, ovos, jačmeň, raž, ryža, bavlna a cukrová trstina. Z ovocia sú to najmä grapefruity, pomaranče, jablká, banány, hrušky, ananásy, broskyne a nektarinky. Austrália má vedúce postavenie v produkcii vína, najmä v oblastiach ako sú: Barrosa Valley v Južnej Austrálii, Hunter Valley v Novom Južnom Walese, a tiež v severovýchodných, južných i západných oblastiach Viktórie. Špeciálne druhy hrozna rastúce v Murray Valley sa využívajú na výrobu hrozienok.
Lesy pokrývajú približne 14 percent Austrálie. Drevo eukalyptu sa využíva na výrobu papiera a nábytku. Jarrah a Kari rastúce v Západnej Austrálii sú významné pre ich dlhú trvanlivosť. Queenslandský javor, orech a ružové drevo sú cenené ako kvalitné nábytkové drevo. Jedna štvrtina lesov je stále uchovávaná v štátnych rezerváciach. Kvôli nedostatku ihličnatých lesov musí Austrália dovážať veľké množstvá ľahkého dreva. Na prekonanie tohto deficitu boli zriadené štátne, federálne a súkromné borovicové lesy, špecializované na druh Monterey borovíc.
Austrálske vody sú bohaté na morské živočíchy, z ktorých sa najlepšie predáva mäso žraloka a tuniaka. Pri východnom pobreží sa už od roku 1800 lovia perly a lastúry. Darwin, Broome a Švrtkový ostrov sú hlavné perlové centrá, ale v súčasnosti majú pestované perly oveľa väčší význam. Tento priemysel je už oddávna dominantou japonských a austrálskych odvážlivcov.
Až do roku 1970 bola Austrália najväčším dodávateľom veľrybieho mäsa. Ale pod tlakom medzinárodného úsilia o zachovanie prudko klesajúcej veľrybej populácie musela rezignovať a lov veľrýb nakoniec zakázala.
Hlavným austrálskym poľnohospodárskym obchodným partnerom je Japonsko, pohlcujúc 22 percent všetkých produktov dopestovaných na farmách. Druhým najdôležitejším dovozcom austrálskych produktov z fariem je USA, s takmer 9-percentnou spotrebou austrálskeho exportu. Ďalšie významné trhy sú v Rusku, Číne, Saudskej Arábii a Egypte. Zatiaľ čo pred dvadsiatimi rokmi smerovali do Veľkej Británie a Európy skoro dve tretiny austrálskeho farmárskeho vývozu, v súčasnosti sa medzi 10 najdôležitejších zahraničných trhov Austrálie radí len jeden európsky – v Taliansku.
Priemysel
Po skončení 2. svetovej vojny, v roku 1945 začala éra nových priemyselných technológií a rýchly rozvoj už existujúcich. To malo za následok rozsiahlu expanziu aktivít aj v austrálskom priemysle. Základné odvetvia priemyselného sektoru sú hutníctvo a strojárstvo, ďalej potravinársky, drevársky, chemický, dopravný, textilný, papierenský a tlačiarenský priemysel. Nový Južný Wales je významný produkciou železa, ocele a stíhačiek, výrobou syntetických vlákien, elektrických káblov, ťažbou ropy a výrobkov z nej, stavebným a elektronickým priemyslom. V Melbourne priemyselné aktivity zahŕňajú strojárstvo, pričom prevláda výroba strojov a motorových vozidiel. Tasmánsky priemysel, podporovaný lacnou elektrinou z hydroelektrární, zahrňuje továrne na spracovanie zinku, papiera, a tiež veľké cukrárenské továrne. Hlavnými priemyselnými centrami sú mestá Hobart a Lauceston. Ťažobný priemysel je dôležitým faktorom v sociálnom aj ekonomickom raste Austrálie, a tiež perspektívny pri budúcom rozvoji krajiny. Objavy zlata v 50–tych rokoch 19. storočia mali za následok prvú vlnu prisťahovalcov a usídľovanie obyvateľstva viac vo vnútrozemí. Dnes je Austrália sebestačná v ťažbe väčšiny nerastov, ktoré majú ekonomický význam. V niekoľkých prípadoch dokonca vedie svetovú tabuľku v produkcii. Väčšina vyťaženého zlata sa vyváža do Singapuru, Japonska, Švajčiarska a Hong Kongu. Austrália je tiež najväčším svetovým producentom diamantov.
Vzdelávanie a školstvo
Zodpovednosť za vzdelávanie nesie federálna vláda a vlády jednotlivých štátov, ktoré manažujú štátne školstvo, ale podporujú tiež súkromné školy. Federálna vláda prostredníctvom DEST (Department of Education, Science and Training) podporuje určité stratégie a priority, ako sú napríklad literárne a numerologické programy, a takisto zodpovedá za vyššie vzdelávanie.
Austrálsky vzdelávací program zahŕňa predškolské zariadenia, základné školy, stredné školy (High School, Secondary Colleges), profesionálny a odborný tréning ako aj univerzity alebo iné terciálne inštitúcie. Vyučovací systém v Austrálii je všade rozdielny, ale disciplína a pamäťová výučba sa prevádza v každom štáte. Ide najmä o sebadisciplínu, samovyhľadávanie a kladenie otázok, pričom sa prihliada na záujem dieťaťa a jeho elán pre učenie. V mnohých školách sú zriadené rodičovské a učiteľské asociácie, ktoré pomáhajú pri výučbe detí a ich činnosť a pomoc sú vysoko hodnotené.
Vo väčšine štátov a teritórií je školstvo povinné pre deti od 5 do 15 rokov. Hoci študenti po dovŕšení tohto veku môžu dobrovoľne opustiť školu, mnohí z nich sa rozhodnú v ňom pokračovať, až kým nenadobudnú 12-ročnú školskú kvalifikáciu.
Rodičia sa môžu rozhodnúť, či ich deti budú navštevovať verejnú alebo súkromnú školu. Vzdelávanie vo verejných školách je vo väčšine zväzových štátov bezplatné, hoci mnohé z nich vyberajú dobrovoľné ročné poplatky na pokrytie rôznych mimoškolských aktivít. Rodičia sú však povinní zakúpiť učebnice a pomôcky, uniformy a hradia aj školské výlety. Väčšina verejných škôl je zmiešaná, t. j. aj pre chlapcov, aj pre dievčatá.
Súkromné školy spadajú do dvoch kategórií – katolícke a školy iných náboženstiev. Majú vlastnú finančnú štruktúru, ale sú tiež dotované federálnou a štátnou vládou. Väčšina z nich je exkluzívna, buď len chlapčenská alebo dievčenská.
-lt-