Najmenším a najmenej zaľudneným kontinentom na zemi je Austrália. Jej meno pochádza z latinského „australis“, t. j. „južná“ (Terra australis incognita). Leží na južnej pologuli a svojou polohou je odľahlá od ostatných svetadielov - 13 000 kilometrov od Južnej Ameriky a 350 kilometrov od Ázie. Najsevernejším bodom pevniny je Yorkský mys, najjužnejším bodom South East Point, najvýchodnejším Byronov mys a najzápadnejším Príkry mys. Austrálsky ostrovný kontinent omývajú vody Indického oceánu (na severe Arafurské a Timorské more, na juhu Veľký austrálsky záliv), Tasmanovho a Koralového mora Tichého oceánu.
Prvým objaviteľom tejto zeme bol holandský moreplavec W. Janzs, ktorý v roku 1606 pristál na západe Yorkského poloostrova. V štyridsiatych rokoch 17. st. ďalší Holanďan, Abel Tasman, objavil Tasmániu, Nový Zéland (1642), ostrovy Tonga, Fidži a Bismarckovo súostrovie. Anglický moreplavec James Cook potvrdil v roku 1769 ostrovnú polohu Nového Zélandu a v roku 1770 objavil východné pobrežie Austrálie. Nazval ho Nový Južný Wales, a tým dal podnet k anglickej kolonizácii. Od tejto chvíle sa stala súčasťou obrovskej koloniálnej ríše Anglicka.
Medzi zväzové štáty Austrálie patrí Queensland na severovýchode, New South Wales na juhovýchode, Victoria ležiaca taktiež na juhovýchode, South Australia na juhu kontinentu, Western Australia pokrývajúca západnú tretinu kontinentu Northern Territory zaberajúce sever krajiny, ostrov Tasmania južne od Viktórie a Australian Capital Territory.
Ostrovy závislé od Austrálie sú Christmas Island, Cocos (Keeling) Islands, Norfolk Island, Ashmore and Cartier Islands, Heard Island a McDonald Islands.
Austrália je najnižším kontinentom, nachádza sa v nej najviac rovín a mimo Antarktídy je aj najsuchším svetadielom. Má pomerne drsné a premenlivé podnebie. Väčšina vnútrozemia je suchá, avšak severná časť Austrálie má silné monzúnové dažde počas leta (december až február) a ojedinele aj ničivé tropické cyklóny. Južná Austrália sa teší zvyčajne miernemu, ale stále veľmi premenlivému podnebiu s prevažne zimnými dažďami a častými lesnými požiarmi v juhovýchodnej polovici kontinentu. Tasmánii spôsobujú požiare také škody, ktoré sú porovnateľné len s Kaliforniou a južnou Európou. Požiare sa nevyhli dokonca ani niektorým predmestiam Sydney, kde zničili stovky domov.
Na zozname svetového dedičstva sa nachádza napríklad Veľká koralová bariéra, Národný park Kakadu,> >oblasť Willandra jazier v západnej časti Nového Južného Walesu a Lord Howe - skupina ostrovov (mimoriadne krásne ostrovy so susednými koralovými útesmi v južnom Pacifiku). Patria tam aj mnohé austrálske východopobrežné mierne a subtropické parky, „Srdce Austrálie“ - Uluru, Žraločia zátoka v Západnej Austrálii ako aj Fraserove ostrovy (umiestnené mimo pobrežia Queenslandu), ktoré sú najväčšou piesčitou zemou na svete. A tiež tasmánska divočina zložená z Cradle pohoria, Národný park jazera St. Clair, Franklin – Lower Gordon, divoké rieky a Juhozápadný park, ktorý je jednou z posledných svetových zostávajúcich miernych oblastí divočiny. Obsahuje pôsobivé scenérie a je populárny medzi turistami, horolezcami, jaskyniarmi i kanoistami.
Austrália má 19.6 milióna obyvateľov a ročný prírastok sa pohybuje okolo 1.2 percenta, a to len vďaka ázijským prisťahovalcom. Hustota zaľudnenia je jednou z najmenších na svete a najmenšia medzi vyspelými štátmi. Vysoká životná úroveň spôsobuje dlhovekosť obyvateľov a priemerná dĺžka života mužov je 74 rokov, kým svetový priemer je len 64 rokov. Ženy sa dožívajú v priemere 80 rokov a ďaleko presahujú svetový priemer – 68 rokov. Náboženské zloženie obyvateľstva je poznačené vývinom – kresťania tvoria 73.0 percenta, z toho 26.1 percent sú katolíci, anglikáni tvoria 23.9 percenta a ostaní 23 percent. Bez vyznania je 12.7 percenta. Do Austrálie prenikli s ázijskými prisťahovalcami i rôzne náboženstvá. Etnická štruktúra – belosi tvoria 95.2 percent, pôvodní obyvatelia 1.5 percenta a Aziati 1.3 percenta, ostaní 2 percenta.
-lt-